Rozlúčenie s Čestmírom Harníčkom, posledným zo zakladajúcich členov fotoskupiny MÉTA

Neúprosný beh času bohužiaľ neprináša len dobré správy. Jedna z tých smutných prichádza hneď na začiatku tohto roka. V pondelok 5. januára zomrel vo veku 87 rokov Ing. Čestmír Harníček, ktorý sa zapísal do povedomia Trenčanov ako veľmi všestranná osobnosť.

Čestmír Harníček sa narodil v r. 1927 v Rokytnici u Přerova a po skončení vysokoškolských štúdií prišiel v r. 1954 do Konštrukty Trenčín, kde až do 1990 pracoval ako hlavný konštruktér špeciálnej techniky. Popri svojej profesii však vynikol vo viacerých činnostiach, do ktorých sa vždy vrhol so zápalom sebe vlastným: či už to bolo horolezectvo, fotografia alebo motorové člny.

Ako vášnivý fotograf stál v roku 1962 pri zrode legendárnej fotoskupiny Méta, ktorá významným spôsobom ovplyvnila smerovanie slovenskej fotografie šesťdesiatych rokov. Výrazným rysom jeho fotografickej tvorby bolo výtvarné videnie, zmysel pre využitie detailu a metaforický pohľad na zobrazované objekty. Fotografickej tvorbe sa venoval s plným nasadením až do začiatku sedemdesiatych rokov a dosiahol tu aj ocenenie najvyššie – v roku 1970 mu bol udelený medzinárodný titul AFIAP.

Potom ho však na dlhý čas celkom pohltila jeho ďalšia vášeň, rýchle motorové člny, ktoré aj sám konštruoval. A aj tu dosiahol významné úspechy ako 6-násobný majster republiky a nositeľ titulu Majster športu.

Po odchode do dôchodku sa vrátil k tvorivým aktivitám výtvarným ako autor drobných drevených plastík. Aktívne sa zapojil do činnosti Združenia výtvarníkov pri Trenčianskom osvetovom stredisku a do poslednej chvíle nestrácal kontakt ani so súčasným dianím vo fotografii. Vo Fotostredisku pomáhal s mladistvým elánom ďalšej generácii fotografov v hľadaní vlastného výrazu.

To všetko je teraz už len spomienkou. Nezostáva nič iné, ako zmieriť sa s tým, že odteraz sa vo fotografickom nebi zišiel kompletný štvorlístok zakladateľov Méty – Harníček, Sokolt, Spáčil a Štubňa. A nezabudnúť, trebárs aj preto, že ich fotografie patria i po rokoch k tým, ku ktorým stojí za to sa vracať – pre výtvarnú kvalitu, emocionálny náboj a ľudskú dimenziu.

Jan Tuka

Foto archív TNOS