Martin na bielom koni

11. novembra slávi sviatok svojho mena Martin

Internetové či webové stránky Centra pre tradičnú ľudovú kultúru, ale aj história hovoria, že pochádzal z Hornej Panónie, kde sa narodil v roku 316. Jeho otec bol pohanský rímsky dôstojník v uvedenej rímskej provincii. Slúžil v rímskom vojsku v Galii, kde sa nenechal pokaziť drsným a nemravným správaním vojakov. Práve naopak, ku všetkým podriadením bol láskavý, štedrý, či už voči svojmu sluhovi, alebo aj chudobným. Šíril kresťanstvo a roku 371 ho zvolili za biskupa v Tours. O úrad však nemal záujem, nechcel sa ho ujať. História hovorí, že sa skryl v chlieve pred vyslancami, avšak prezradil ho gagot husí. V zime, keď obchádzal stráže na koni v meste Amiens, daroval polovicu svojho plášťa žobrákovi trasúcemu sa od zimy a v tú noc sa mu vo sne zjavil Kristus, ktorý bol odetý do polovice plášťa. Preto neváhal a hneď na druhý deň sa dal pokrstiť. Svätého Martina poznáme z obrazov ako vojaka na koni, ktorý sa delí so žobrákom o svoj plášť. Zobrazovaný býva aj v biskupskom rúchu, s husou v ruke či pri nohách. Svätý Martin je patrónom vojakov, koní, pastierov koní, jazdcov, husí, vinárov, ale aj súkenníctva. Kult sa na Slovensku rozšíril v 13. – 16. storočí. V období feudalizmu sa v tomto dni vyplácal prenájom a poddaní odovzdávali zemepánom hus, martinské husi ako daň odovzdávali kráľovi bratislavskí Židia. V tradičnej kultúre miest a dedín západného aj južného Slovenska sa do prvých desaťročí 20. storočia zachovala tradícia piecť hus a v mestách to zas boli veľké makové koláče, ktoré mali tvar podkovy (rožky, martinské podkovy), pastierske trúby (roháče) a pastieri ich dostávali aj ako výslužku.

V spomínaných častiach Slovenska sa mal na Martina končiť aj služobný rok (podľa toho výraz martinkovať – byť bez práce, zaháľať). Miestami malo takéto vyplácanie služobníkov aj obradovú formu, kde napr. vo Vajnoroch nosil pastier do každého domu brezový prút (marcina), vinšoval a potom na jar po prvom výhone, pred vstupom do maštale, tým istým prútom šibal dobytok aj prikúpený dobytok. V mnohých mestách a dedinách sa konali jarmoky, výročné trhy. Martin je spojený aj s pranostikami, napr.: „Svätý Martin a Hromnice pradú z tej istej praslice“ (v oboch dňoch má byť rovnaké počasie); „Ak príde Martin na bielom koni, metelica metelicu honí“; „Na svätého Martina plače husia rodina“; „Na svätého Martina kúri sa z komína“ alebo aj „Na Martina medveď líha“ atď.