Pripomíname si dvadsiate výročie úmrtia významnej osobnosti kultúry, pani Anny Koníkovej

Dnes už nikto nespočíta hodiny, dni a noci strávené v službe Tálii, ktorá učarila a priviedla do radov profesionálnych kultúrnych pracovníkov významnú osobnosť kultúrneho života nášho regiónu, pani Annu Koníkovú (26. 7. 1925 – 9. 6. 2003), bývalú riaditeľku Okresného osvetového strediska v Trenčíne (terajšie Trenčianske osvetové stredisko v Trenčíne), ktorá sa po odchode do dôchodku i napriek vážnym zdravotným problémom veľmi zaujímala o to, čo sa na poli kultúry deje.

„Ako dieťa som rada čítala rozprávky. Často som si predstavovala, ako by som v tej či onej postave vyzerala, čo by som si obliekla a pod. Do Trenčína na Hornú Sihoť (vtedy tam stálo veľmi málo domov) chodilo zájazdové bábkové divadlo. Bola to vždy veľká udalosť, hlavne pre deti. Podľa možnosti som absolvovala všetky predstavenia. Doma som si potom povystrihovala figúrky z papiera a hrala som všetky postavy. Bol to môj čarovný svet. Často som sa „producírovala“ aj v škole – recitovala som, hrala v scénkach, dokonca som aj tancovala. Na meštianskej škole rozprávky vystriedala vážnejšia literatúra, poézia. Často sme pripravovali rôzne kultúrne programy a ja som nesmela chýbať. V pätnástich rokoch som začala hrať v študentskom divadle a odvtedy hrám, organizujem a skúsila som aj réžiu...“ – toľko v skratke z rozhovoru poskytnutého pri príležitosti jubilea divadelného súboru, ktorý založila ešte ako odborná pracovníčka ZUČ pre oblasť umeleckého slova v roku 1964 pri Dome kultúry a vzdelávania v Trenčíne. Súbor pracoval nepretržite do roku 1990 a dosiahol početné úspechy a ocenenia. Jednu sezónu hrala aj v profesionálnom Armádnom divadle, ktoré vzniklo v Trenčíne. Po jeho odchode do Martina hrala v kolektíve M. Turkovej v Odevných závodoch. Často chodievala do porôt na dedinské predstavenia, pracovala v poradnom zbore pre divadlo. V rokoch 1969 – 1981 bola riaditeľkou OOS. Za jej pôsobenia v tejto funkcii vytvorila priaznivé podmienky nielen pre rozvoj divadla, ale vysoko pozdvihla aj úroveň ostatných oblastí kultúrno-výchovnej práce. Stala sa uznávanou odborníčkou v oblasti miestnej kultúry nielen v okresnom, ale i celoslovenskom meradle. Bola zakladateľkou tradície okresných prehliadok ochotníckeho divadla pod názvom Hollého Moravské Lieskové. Niektorí z divadelníkov, ktorí vyrastali pod jej vedením, mali ešte jedinečnú príležitosť stretnúť túto vzácnu ženu pri oslavách 130. výročia ochotníckeho divadla v septembri 2001.

Plodný život a dielo pani Anny Koníkovej sa  pred dvadsiatimi rokmi 9. júna 2003 uzavreli.