Pred a na Veľkú noc

Človek sa učil spoznávať, prípadne v pradávnych dobách ovládať mnohé prírodné javy a živly. Mnohé z nich si však nevedel logicky vysvetliť a tak sa v ňom zrodila úcta k prírode a opakovaným prírodným úkazom. Z toho pramenila sústava zvykov, majúcich svoj pôvod v pohanstve. V niektorých oblastiach ešte v minulom storočí pretrvávali rôzne zvyky, ktoré sa viazali na jednotlivé cykly roka.

Začínali sa zimným slnovratom, čo bol náznak zrodu nového života, víťazstva dňa nad nocou. Čiže deň sa predlžuje a slnko začína vystupovať vyššie nad obzor, prebúdza sa život na zemi.

Slávnosť Moreny, predstaviteľky smrti, ktorá znázorňuje lúčenie so zimou a príchod jari – nového života, býva dva týždne pred Veľkou nocou na Smrtnú nedeľu. Napríklad v obci pri Trenčíne v Trenčianskej Turnej zhotovili dievky ženskú figurínu, obliekli ju do starých šiat a spievajúc v sprievode prešli celou dedinou a na konci ju hodili do bariny a takto jej na záver ešte zaspievali: „Hodíme ju! Do bariny, do bariny, nech tam trpí za své viny, aby za nu netrpeli ešče iní, ešče iní.“ A to bol znak, že život víťazí nad smrťou.

Kvetná nedeľa bola zasvätená noseniu Letečka. Zelený konárik, ovenčený stužkami či vajíčkami, symbolizoval prichádzajúcu jar, nový život. Chodili s ním skupinky mladých dievčat (Tr. Stankovce, Záblatie atď.) a pri tom spievali: „Budte tu babenky veselé, už Vám to Letečko nesieme. Dajte nám grajciarek lebo dva, však vám to Pánbenko požehná...“

Tieto zvyky sa viazali na jarnú rovnodennosť, čo znamenalo, že deň aj noc boli rovnako dlhé a oslavovali vzkriesenie prírody, príchod jari.

• Vajíčko je symbolom rodiaceho sa života.
• Oblievačka – voda predstavovala očistenia od všetkého zlého, prípravu na nový život bez negatívnych vplyvov zimy, noci, smrti.
• Prútik – šibák, v očiach našich predkov predstavoval prostriedok na odháňanie zlých duchov.

Zelenými ratolesťami lipy si ľudia ozdobovali svoje príbytky na oslavu slnka – víťaza. Domov sa nosili zelené ratolesti a bahniatka, ktoré mali ochranné vlastnosti. Ratolesti mali za úlohu priťahovať dobré sily a chrániť pred zlými silami. Taktiež Turíce sú zeleným sviatkom. Tento sviatok je okrem cirkevného významu sviatkom zoslania Ducha Svätého na apoštolov v Jeruzaleme spojený s otváraním studničiek a so sadením májov. Domov sa nosili zelené ratolesti a bahniatka, ktoré mali ochranné vlastnosti. Ratolesti mali za úlohu priťahovať dobré sily a chrániť pred zlými silami.

Zvyky viažuce sa k veľkonočnému týždňu mali prevažne očistný charakter, čistil sa príbytok, bielili sa steny, hlinené podlahy sa vymazávali žltkastou hlinou zmiešanou s kravským trusom.

Na Kvetnú nedeľu sa v kostole posväcovali bahniatka a potom sa pri búrke pálili na ohni, aby do domu neudrel blesk. Taktiež tvorili nejakú ochranu pred zlom, chorobami a iným nešťastím.

Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení. Večernou omšou na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdnie, ktoré pokračuje cez Veľký piatok utrpenia a smrti Pána a cez Bielu sobotu, vrcholí Veľkonočnou vigíliou a uzatvára sa vešperami Nedele Pánovho zmŕtvychvstania.

Medzi posledné tri dni pred Veľkou nocou patrí ako prvý Zelený štvrtok. V tento deň sa zaväzovali zvony, znamená to, že sa nezvonilo až do Zmŕtvychvstania. V niektorých obciach ráno, na obed i večer a taktiež pri pozývaní na svätú omšu veľký rapkáč, ktorý bol umiestnený na veži, nahradil hlas zvonov a museli ho obsluhovať najmenej dvaja ľudia.

Na Veľký piatok, zavčasu ráno, ešte pred východom slnka sa ľudia chodili umývať do potoka, aby počas celého roka „boli zdraví ako repa.“  Taktiež verili, že umytím sa v potoku uzdravia ranení a chorí. Tento čas bol pokladaný za najvhodnejší na štepenie, prípadné presádzanie stromčekov.

Biela sobota, taktiež sa v niektorých obciach symbolicky spaľoval Judáš, ako aj zvyšky kostolnej výzdoby, a potom sa popolom z nich dával na čelo krížik. V predvečernom čase, v čase  Zmŕtvychvstania, sa rozväzovali zvony. Ich hlučným a mohutným hlasom sa veriacim dávalo na vedomie, že Kristus vstal z mŕtvych. Tento moment využili dievky a utekali sa umyť vodou z potoka, aby boli pekné a zdravé. Hospodár zas triasol ovocné stromy, aby ich zobudil a pritom veril, že bohato zarodia.

Na Veľkonočnú nedeľu popoludní dievčence chystali pre mládencov rôznofarebné kraslice, ktoré ručne maľovali, lepili, farbili atď.

Veľkonočný pondelok – tu zvyk oblievania či šibania pretrval až podnes. Mládenci od skorého rána chodili po dedine s harmonikou spevom a zastavovali sa u dievok. Ak sa náhodou nezastavili v dome, kde mali dievku, znamenalo to zlú vizitku pre túto rodinu. Samotný akt oblievania symbolizuje očistenie od všetkého zlého. Niekedy dievku vykúpali s vodou pri studni, niekedy ju hodili priamo do potoka. Odmenou za kúpanie boli farebné či ozdobené aj uvarené vajíčka, koláče, stužka, pohostenie pohárikom. Potom v niektorom dome alebo v krčme spravili praženicu, za ostatné vajcia kúpili pálenku. Popíjali, vyspevovali, nezriedka prišli i dievky, spoločne tancovali, bavili sa...

V niektorých dedinách v minulosti na druhý deň v utorok dievky striehli za plotom na mládencov a na oplátku ich taktiež poliali vodou.

Jaroslava Kohútová

Čerpané prevažne z knihy Rudolfa Horňáka, 2. časť Trenčianska Turná – Monografia obce, vydaná pri príležitosti 730. výročia prvej písomnej zmienky o obci 1269 – 1999.