Tradícia váľania májov

Mesiac máj má prívlastok „lásky čas...“. 31. máj je posledný deň v mesiaci, kedy sa máje (stromy, ktoré „vyrástli“ v obci, za pomoci rúčich, statných mládencov pred 1. májom) „válali“, „vitahuvali“.

Aj váľanie mája bolo významnou súčasťou ročného zvykoslovia v obci a patrilo medzi spoločenské udalosti, kde bola príležitosť stretnúť sa, zabaviť sa...

Váľanie májov „vitahuvanie“ patrí do ročného zvykoslovia. Je jeho významnou súčasťou a zároveň plní spoločenskú funkciu vyjadrovania vzťahu medzi mladými ľuďmi.

Posledný deň mesiaca sa máje „vitahuvali“, „válali“. Vršák, jedličku z mája odrezali, predali a kupujúcemu priniesli až do dvora. Kožmanické ručníky vrátili dievkam, ktoré však zaň tiež museli zaplatiť dva-tri grajcare, desať korún... Na zábave potom neplatili. V niektorých obciach pri Trenčíne bolo „válanie“ mája spojené aj s obchôdzkou, sprievodom ešte stále vyzdobeného vršáka po dedine, v ktorom išli mládenci aj dievky, za sprievodu harmoniky, heligónky alebo hudby. Vyhrávalo sa radom. Ľudia ich volali, počastovali, spolu si zatancovali pred domom, kde sa pristavili  a ako výslužku dostali vypiť a nejaký peniaz na zaplatenie nedeľnej muziky, na ktorej sa potom neplatilo, len za pálené, napr. zázvorové. Do krčmy, kde bola muzika, sa vrátili „maršom“, kde „do kola“ mohli ísť len odrastení mládenci a dievky, prípadne matky a otcovia. Mladí, ktorí nevedeli ešte domáce práce, do krčmy nesmeli vojsť. Mohli zostať len „pod oknami“, alebo si zatancovať na ceste. Okolo  jednej hodiny po polnoci sa muzika vždy končila „maršom“. Tí mládenci, ktorí mali „frajerku“, išli na vohľady. Ostatní si ešte zaspievali pred krčmou a pobrali sa domov.

(foto: E. Bagin: Rok v kubrianskych zvykoch. Váľanie májov v Kubrej, asi rok 1949.)