Jaroslav Abrhám a priatelia
Termín: od 3.9.2009, 17:00 do 30.9.2009
Jaroslav Abrhám sa narodil 19. 4. 1939 v Bílovicích (kde tiež žije), vyštudoval Strednú priemyselnú školu v Uherskom Hradišti a Vysokú školu ekonomickú v Prahe. Výtvarnej tvorbe sa venoval a venuje ako svojmu koníčku. Ako autodidakt začal v päťdesiatych rokoch s kopírovaním realistických kresieb (napr. Mikoláš Aleš), potom ho ovplyvnili impresionisti (Eduard Manet) a v roku 1965 tiež brnenská výstava surrealistov Toyen a Jindřicha Štýrského. Zasiahlo ho i abstrakciou sa blížiace dielo Františka Foltýna. Tieto podnety vstrebával a pretváral vlastnou osobitou tvorbou, na ktorej v sedemdesiatych rokoch minulého storočia malo vplyv aktívne pôsobenie vo Výtvarnej skupine Združeného klubu pracujúcich v Uherskom Hradišti, ktorej členom bol od roku 1973. Skupinu vtedy (neoficiálne) viedol významný brnenský historik a teoretik výtvarného umenia prof. Igor Zhoř, ktorému v tej dobe normalizační ideológovia znemožnili odbornú i pedagogickú činnosť. Zhoř v skupine aplikoval svoju Školu výtvarného myslenia. Mal vzácnu schopnosť nepotláčať v amatéroch ich výtvarný rukopis k obrazu svojmu, ale naopak - rozvíjal a ľahko usmerňoval to, čo bolo bytostne „ich". A tak v skupine vyrástol rad výrazných osobností, medzi ktoré patril i Jaroslav Abrhám. So skupinou často vystavoval a úspešne sa zúčastňoval krajských, národných i celoštátnych súťaží amatérskej výtvarnej tvorby. Členovia bývalej Výtvarnej skupiny SZK Drahoslava Burďáková, Miroslav Bystřický, Jan Botek, František Pavlica a Petr Psotka sú preto tiež hosťami výstavy. Abrhámove obrazy pravidelne vídame na družobnej výstave hradišťských a trenčianskych autorov Setkání - Stretnutie.
Ako naznačuje výpočet vplyvov, najskôr sa Jaroslav Abrhám venoval realistickému podaniu (krajina, kytice, zátišia, portréty), v druhej polovici šesťdesiatych rokov zaznamenávame vplyv surrealizmu. Potom sa jeho rukopis ustálil akousi syntézou na tvarovej i farebnej štylizácii figurálnych i krajinných námetov: dedinské dvory, domy, záhrady (s ľuďmi i bez nich, prípadne aj so zvieratami - napr. kone), s akcentom na farebnosť a kompozične starostlivo rozvrhnutých plôch s vystihnutím výtvarne zaujímavých detailov. Jeho maliarska imaginácia hľadá rovnováhu medzi svetom skutočnosti a svetom obrazu, vyjadruje zaujímavý súzvuk medzi prírodou a ľuďmi. Vo svojich obrazoch potlačuje perspektívu, plošne poňaté farebné tvary a štruktúry tak uvoľňujú priestor pre divákovu predstavivosť. Farebné spektrum je ovplyvnené koloritom Slovácka.
Výstava, pripravená k autorovým sedemdesiatinám, predstavuje prierez autorovou doterajšou tvorbou, akcent je pochopiteľne kladený na obdobie posledných rokov.
