PRAVDE A NÁRODU. J. M. HURBAN (1817 – 1888)
Termín: od 19.4.2017 do 5.5.2017
Pozývame Vás na výstavu PRAVDE A NÁRODU, ktorá je do 5. mája 2017 sprístupnená vo vstupných priestoroch Úradu Trenčianskeho samosprávneho kraja počas pracovných dní od 8.00 do 16.00 hod.
Výstava je svojím obsahom a názvom „Pravde a národu“ úzko spätá s 200. výročím narodenia velikána našich dejín Jozefa Miloslava Hurbana, rodáka z Beckova. Výstava bola pôvodne umiestnená v budove kultúrneho domu v Beckove a bola sprievodným podujatím Hurbanových osláv v deň jeho narodenia 19. marca 2017.
Výstava nemieni podať ucelený pohľad na život a dielo Jozefa Miloslava Hurbana. Autor výstavy PhDr. Jozef Karlík chcel skôr len upozorniť na určité momenty spojené s týmto velikánom slovenských dejín prijateľnou, no zároveň originálnou formou. Už úvodný panel spĺňa túto požiadavku. Je na ňom zobrazený 32-ročný Jozef Miloslav Hurban, no nie je to podobizeň, ktorú poznáme z viacerých známych reprodukcií, ale portrét , ktorý je novým, nepoznaným dielom. Vytvorila ho autorka Mgr. Zdenka Hešterová, PhD. k Hurbanovým oslavám v Beckove. Za predlohu k tejto olejomaľbe jej poslúžil vzácny dagerotyp zobrazujúci J. M. Hurbana v čase revolúcie 1848 – 1849. Výstava pokračuje panelom, ktorý predstavuje starobylé, bohatou históriou presiaknuté mestečko Beckov – Hurbanovu rodnú lokalitu. Symboly a jeho historické podoby Beckova doplňuje portrét najvýznamnejšieho vlastníka hradu vojvodu Stibora zo Stiboríc. Listinou vojvodovho syna, Stibora II., z roku 1422, ktorá sa pokladá za najstarší doklad písaný v národnom jazyku, autor výstavy upozorňuje na skutočnosť, že nielen Hurban, ale aj tento beckovský rodák – Stibor II., patrí k tým, ktorí zohrali určitú úlohu vo vývoji slovenského jazyka.
Panel pod názvom „Hurbanov pôvod“ nám prostredníctvom reprodukcií archívnych dokumentov – stránok z matrík, cechových znakov, obrázkami z pamätníka Hurbanovho otca a historickými fotografiami, prináša údaje o Hurbanovych predkoch. Zaujímavá je osobná pečať Hurbanovho otca Pavla Hurbana, ktorú často v korešpondenčnom styku používal aj Hurban, historická podoba beckovského evanjelického kostola (bez veže) z čias, keď v ňom pokrstili J. M. Hurbana. Hurbanovo rodisko je prezentované až na dvoch paneloch. Nestretneme sa tu však len s fotografiami jeho rodného domu, alebo izby, v ktorej sa narodil. Autor výstavy Hurbanove rodisko chápe v širšom význame, a preto do neho zaraďuje aj beckovskú prírodu prezentovanú farebnými fotografiami súčasného fotografa Luboša Balažoviča, a tiež aj obrázok mlyna na Darane v Kálnici, kam chodil ku svojej krstnej matke a historickú mapu okolia Beckova s vyznačenými obľúbenými miestami mladého Hurbana. V tejto časti výstavy však svojím významom a obsahom nesporne dominuje Hurbanova báseň „Po padesát letech“ uverejnená v almanachu Nitra v roku 1876. Už úryvok z nej je rukolapným dôkazom toho, že nie je pravdou, čo sa všeobecne tvrdí, že Hurban nemal citový vzťah ku svojmu rodisku. Naopak, ako sám Hurban v básni vyznáva, beckovská príroda mu bola „detským rajom“. Po osudovom stretnutí so Štúrom počas štúdií v Bratislave sa Hurban zapálil pre národnú vec a pre Hurbana sa stáva „slovenský národ otcom i matkou“. Tento zlom v Hurbanovom živote je na výstave zdokumentovaný, napr. fotografiou brány budovy bratislavského lýcea, pri ktorej sa mladý Hurban po prvý raz stretol s Ľudovítom Štúrom, výrezom z dagerotypu z r. 1849, na ktorom stoja vedľa seba Hurban a Štúr, ale tiež Hurbanov vzácny osobný symbol – pečať s Hurbanovým celoživotným krédom „Pravde a národu“ a so slovanským menom Miloslav, ktoré prijal na pamätnom výlete štúrovcov na hrade Devín.
Hurbana nie náhodne nazývali mužom revolúcie. V revolučných rokoch 1848 – 1849 neváhal odložiť pero a „mečom“ bojovať za národnú slobodu Slovákov. Ukážky Hurbanových zbraní, slovenská národná vlajka, dobové dokumenty a osobné pečatidlo J. M. Hurbana z roku 1848, túto skutočnosť náležitým spôsobom dokumentujú. Výstava sa dotýka i Hurbanovho osobného života, ktorý je u neho tiež úzko spätý so životom národným. Jeho ľúbostný vzťah k Aničke Jurkovičovej vyústil v manželstvo, v ktorom sa mu narodilo 9 detí . Všetci štyria synovia, ktorí sa dožili dospelosti, boli významnými slovenskými osobnosťami, no najvýznamnejším z nich bol jeho najstarší syn Svetozár Hurban Vajanský. Aj fotografie a dokumenty týkajúce sa Hurbanových detí, vnučiek a vnukov nám dokazujú, že Hurbanovo potomstvo bolo ozajstným požehnaním národa. Voči Hurbanovi to bolo aj zároveň vďačné potomstvo, pretože s úctou a láskou si na neho spomínali a spomínajú všetky generácie Hurbanových potomkov. Neodmysliteľnou súčasťou duchovného života Hurbanovej rodiny patrilo aj zdravé národné cítenie. Disponovala ním nepochybne aj pravnučka Jozefa Miloslava Hurbana, 17-ročná Mária Markovičová (vyd. Lacková), ktorej patrí jeden z obrázkov výstavy, keď na druhý deň po vyhlásení Deklarácie slovenského národa 30. októbra 1918 aj napriek zákazu vychádzania, rozvešala po svojom bydlisku v Novom Meste nad Váhom niekoľko výtlačkov Deklarácie – dokumentu, ktorý Slovákom zaručoval národnú slobodu, za ktorú Hurban po celý svoj život bojoval. Hurbanovo potomstvo svoju vďačnosť prejavilo aj iniciatívou pri vybudovaní prvého Hurbanovho pomníka na Slovensku v Novom Meste nad Váhom. Atmosféru slávnosti odhalenia pomníka v roku 1928 prinášajú dobové fotografie a dokumenty.
Pre panel s názvom “Otec rodiny“ je charakteristická spoločná fotografia staršieho Hurbana s priateľmi v Luhačoviciach, ktorá je dokladom toho, že všade tam, kde sa Hurban na verejnosti objavil, vzbudzoval úctu a primerane ho nazývali otcom národa. Panel doplňujú obrazové informácie o jeho rozsiahlom literárnom diele, ale aj o jeho v porevolučných politických aktivitách. Jeho smrť v roku 1888 sa pociťovala ako veľká strata pre slovenský národ, čo dokumentuje aj báseň uverejnená spolu s oznamom o jeho úmrtí v Slovenských pohľadoch.
Rodná obec Beckov na svojho veľkého rodáka nezabúdala ani v minulosti. Pamiatku na Hurbana po roku 1918 oživovala rodina evanjelického farára Pavla Bálenta, ktorej viacerí príslušníci sú zobrazení na dobovej fotografii. Bálentova rodina je tu zobrazená pred evanjelickou farou, v ktorej bývala, teda pred Hurbanovým rodným domom. Pavel Bálent spolu s Miestnym odborom Matice slovenskej sa postarali o vyhotovenie pamätnej tabule J. M. Hurbanovi na priečelí budovy novej fary v roku 1929. Ďalšie fotografie z posledného panelu dokumentujú oslavy okrúhlych výročí narodenia J. M. Hurbana v Beckove od roku 1967. Z týchto dobových obrazových dokumentov je vidieť, že osláv sa zúčastňovali aj Hurbanovi potomkovia, napr. Hurbanove pravnučky, dcéry Rudolfa a Viery Markovičovcov – Jarmila Hrúzová a Mária Lacková a tiež aj pravnučka Zora Belanová-Royová, dcéra básnika Vladimíra Roya.
