FOTOGRAFICKÁ METAFORA – POÉZIA VŠEDNOSTI
Dňa 25. septembra 2021 sa uskutočnilo prvé zo štyroch tvorivých STRETNUTÍ S UMENÍM v rámci projektu NÁVRATY K TRADÍCIÁM A OSOBNOSTIAM. Osobnosť významného trenčianskeho fotografa Antona Štubňu a jeho tvorbu predstavila lektorka Ela Porubänová. Podujatie pokračovalo tvorivou dielňou s názvom FOTOGRAFICKÁ METAFORA – POÉZIA VŠEDNOSTI, v ktorej sa vo svojej záľube – fotografovaní – pod vedením lektora a fotografa Jana Tluku, mohlo zdokonaliť šesť fotografov: Ján Mydliar, Jiří Skřipský, Kristína Jurzová, Petra Vasková, Júlia Lukačková a Zuzana Maličková. V príjemnej tvorivej atmosfére, ktorú podporilo aj teplé a slnečné jesenné počasie, vznikli fotografie, ktoré vám teraz prinášame. Fotografické metafory/poézia všednosti Antona Štubňu Trenčiansky fotograf Anton Štubňa (1934 – 1996) svojím, na danú dobu novátorským dielom významne ovplyvnil vývoj čiernobielej fotografie 60. a 70. rokov na Slovensku. Ako jediný z významnej skupiny trenčianskych výtvarníkov je uvedený aj v reprezentatívnej publikácii Roky šesťdesiate, ktorú vydala Slovenská národná galéria v roku 1995, ešte za života umelca. Jeho diela, ktoré boli viackrát ocenené nielen na Slovensku, ale najmä v zahraničí, sú zastúpené v zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave, Moravskej galérie v Brne, Galérie Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne, v zbierkach Trenčianskeho osvetového strediska v Trenčíne a v súkromných zbierkach. Životopisné údaje Anton Štubňa sa narodil v Prahe 6. mája v roku 1934. Od roku 1940 žil v Trenčíne, kde aj na tamojšom gymnáziu v roku 1953 zmaturoval. V rokoch 1956 – 1969 bol prekladateľom a študijným referentom v podniku Konštrukta v Trenčíne. V tom čase sa už začal venovať fotografovaniu. Od roku 1963 sa stal členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov. V roku 1963 patril medzi hlavných spoluzakladateľov fotografickej skupiny MÉTA (spolu s Františkom Spáčilom, Stanislavom Sokoltom a Čestmírom Harníčkom), ktorá vyvíja svoju aktivitu dodnes. V rokoch 1969 – 1984 pôsobil ako fotograf v slobodnom povolaní. Potom sa vrátil do Konštrukty, aby tam pracoval až do odchodu do dôchodku. Zomrel náhle v Trenčíne 16. októbra 1996, vo veku 62 rokov. Ocenenia 1962 zlatá medaila z X. medzinárodného fotografického salónu v Alicante (Španielsko) za fotografiu Ecce Homo 1963 medaila mesta Gdaňsk (Poľsko) na Medzinárodnom fotografickom salóne za fotografiu Staré ženy II. cena na celoštátnej súťaži v Haškovej Lipnici (Česká republika) za cyklus fotografií Fasády 1964 I. a III. cena v súťaži časopisu Slovenka za fotografiu Generácie Samostatné výstavy/Individual exhibitions: 1965 Mestská galéria, Bratislava (spolu s S. Abelom, R. Moškom a J. Fizelom) Delová bašta, Trenčín (spolu s S. Abelom, R. Moškom a J. Fizelom) 1966 Galéria mladých, Bratislava Kino Moskva, Trenčín Dom kultúry, Dubnica nad Váhom Dom kultúry, Martin 1970 Galéria Profil, Bratislava Galéria M. A. Bazovského, Trenčín 1985 Galéria SFVU, Modra-Harmónia 1987 Dielo – Predajňa SFVU, Bratislava 1994 Nová scéna, Bratislava 1995 Dům kultury, Uherské Hradiště 2009 Dom armády, Trenčín 2014 Galéria M. A. Bazovského, Trenčín Kolektívne výstavy Od roku 1963 pravidelne vystavoval doma i v zahraničí na výstavách organizovaných ZSVU ( Španielsko, Poľsko, Maďarsko, Praha...) a na výstavách organizovaných fotografickou skupinou Méta. Zastúpenie v zbierkach Slovenská národná galéria, Bratislava; Moravská galerie, Brno; Galéria Miloša Alexandra Bazovského, Trenčín; Trenčianske osvetové stredisko, Trenčín a súkromné zbierky. Filmy a publikácie V rokoch 1965-66 výtvarne spolupracoval na televíznych filmoch Dušana Hanáka Metamorfózy a Variácie pokoja. Ilustroval knižné publikácie (poviedky Krutosť, Mladé letá, Bratislava; Hra pro osm babiček, Profil, Ostrava; Rozhovory s časom, Bratislava, a iné. Je spoluautorom publikácií Trnava, Trnava a okolie, Trenčín a mnohých ďalších. Svoje fotografie publikoval od roku 1993 v časopisoch Československá fotografie, Revue fotografie, Fotografia – film – výtvarníctvo, Slovenské pohľady a v zahraničí Progresso Photografico, Taliansko a Good Photography, Veľká Británia. Realizácie Dekoratívne steny – Espresso Omar, Kino Hviezda, Trenčín (1969), Motorest Maják, Opatová nad Váhom, Kultúrne stredisko Dlhé Hony, Trenčín ( 1970). Fotografické trojrozmerné objekty v exteriéri, Beluša (1970). Sídliská Soblahovská, Sihoť, Trenčín (1971), Prievaly (1978). Dekoratívne steny z fotografických fotomontáží zatmelených do skla – Detské mestečko Zlatovce, Trenčín, zasadacie miestnosti, predajne, kaviarne, reštaurácie Trenčín, Nemšová, Považská Bystrica, Michalovce, Prievaly, Trenčianska Teplá, Trnava. Podolie (Dom smútku – dekoratívny triptych, 1970 – 1971). Výzdoba pavilónov SAV na výstavách Incheba, Bratislava (1960 – 1973). Anton Štubňa zaujal predovšetkým fotografickou tvorbou s prevládajúcimi nefiguratívnymi, metaforickými objektmi, do ktorej vniesol osobitú a originálnu poetiku všedných a nepotrebných vecí. Významný slovenský teoretik Juraj Mojžiš už na začiatku roku 1965 v Slovenských pohľadoch, kde boli uverejnené Štubňove fotografie, napísal: „Už po dvoch rokoch, odkedy začal fotografovať, na začiatku 60. rokov, mal prvé fotografie na medzinárodných výstavách a v časopisoch. Úspešne oboslal okolo šesťdesiat medzinárodných výstav, z nich napríklad na X. salóne v španielskom Alicante získal zlatú medailu. Jeho ocenená fotografia bola symbolická snímka s humanistickým zameraním pod názvom Ecce Homo, z roku 1962, ktorá mu vyniesla medzinárodné ocenenie. Vzápätí sa zviditeľnil cyklom Fasády, kde vyhľadával na fasádach stien podobu ľudskej tváre. A práve pri vyhľadávaní ľudskej tváre vo fasáde domov, pri akejsi „najzákladnejšej metafore“ dochádza k presvedčeniu, že umenie musí provokovať k mysleniu. Proces, v ktorom Štubňova imaginácia postupne vnikala do sveta odhodených a nepotrebných predmetov, bol sprevádzaný procesom postupného očisťovania námetu, sústredením sa na precíznu konkretizáciu predstavy. Je pochopiteľné, že práve zvýšeným poetickým napätím – pri popretí logických súvislostí – sa usiluje odhaľovať skryté obsahy.“ Juraj Mojžiš, Slovenské pohľady 1/1965 Anton Štubňa bol trenčiansky fotograf, ktorému osud uzavrel životnú púť ešte v roku 1996, vo veku len 62 rokov. Hoci od jeho smrti uplynulo už dvadsaťpäť rokov, svojím dielom aj životným príbehom zanechal taký silný odkaz, že dodnes je jeho novátorské dielo inšpiráciou pre tvorbu ďalších, nielen trenčianskych fotografov. Aj po štvrťstoročí sú mnohí spätí nielen s jeho umeleckými, ale aj životnými názormi a cieľmi. Takým je aj Janko Tluka, ktorý si pamätá mnohé historky zo stretnutí s ním veľmi dobre dodnes. Preto aj Štubňova objavná fotografická tvorba sa stala inšpiráciou, na ktorú chce nadviazať aj tento workshop. O to je jeho umelecká osobnosť bližšia a autentickejšia, lebo roky bol aj aktívnym členom fotografickej skupiny Méta, ktorá dodnes už desaťročia pôsobí tu, pri Trenčianskom osvetovom stredisku v Trenčíne. Tým, že aj on začínal ako neštudovaný amatérsky fotograf, vniesol aj do súčasnosti, aj vám povzbudenie, že pokiaľ je aj u amatérskeho fotografa prítomná autentickosť, odvaha a talent, môže dosiahnuť veľké úspechy aj ocenenia doma aj v zahraničí. Tak sa to podarilo aj Antonovi Štubňovi, ktorý vystavoval len počas dvoch rokov na viac ako šesťdesiatich výstavách doma a v zahraničí a na X. salóne v španielskom Alicante získal za svoje fotografie dokonca zlatú medailu. A dodnes jeho objavný pohľad na ten najvšednejší svet okolo seba má mnoho nasledovníkov. Popri už spomínanom Jankovi Tlukovi, ktorý jeho ľudský i umelecký odkaz zanietene a oduševnene odovzdáva laickej i odbornej verejnosti dodnes, bol to i pôvodne trenčiansky, dnes už bratislavský fotograf Vlado Gloss, ktorý so Štubňom intenzívne spolupracoval najmä v 90. rokoch minulého storočia. Nebudem menovať mnohých, aby ste sa nerozptyľovali, len spomeniem, že podobné cykly, kde dominujú nenápadné veci okolo nás, vytvorili aj súčasní a veľmi významní profesionálni fotografi. Jedným z nich je predstaviteľ Slovenskej novej vlny, košický fotograf Rudo Prekop, ktorý už viac ako tridsať rokov po fotografických štúdiách zostal pôsobiť v Prahe. Ten vytvoril známy cyklus pod názvom Reálovky s výpravnou publikáciou, ktorý hľadá svet podobný tomu, o čo sa pokúsite aj vy. Druhým slovenským známym fotografom je Robo Kočan z Popradu. Jeho cyklus Všednosti je tiež oslavou nenápadných a zabudnutých vecí. Na december pripravujeme veľkú výstavu na obidvoch poschodiach Galérie Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne, kde okrem iných skvelých fotografií budete môcť vidieť aj ukážky z obidvoch ich cyklov a porovnať si svoje a ich fotografické videnie. Ale vrátim sa k Antonovi Štubňovi. Ešte v roku 2014, pri príležitosti jeho nedožitých 80. narodenín, sme v Galérii Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne pripravili reprezentatívnu výstavu zo Štubňových fotografií predovšetkým zo zbierok Trenčianskeho osvetového strediska v Trenčíne (tie budete vidieť autenticky dnes aj premietnuté), tiež zo zbierok Galérie Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne, na výstavu vtedy Štubnove fotografie zapožičal aj Janko Tluka, jeho priatelia aj rodina. Je až dojímavé, koľko ľudí si ešte po takmer dvadsiatich rokoch, čo Anton Štubňa nie je medzi nami, na neho živo a často spomína. Ide o priateľov – výtvarníkov, jeho najbližších, ba dokonca spolužiakov zo školy. Počas svojej tvorivej umeleckej cesty Anton Šubňa vniesol do média fotografie odvážny a nový pohľad a ako sa v súčasnosti ukazuje, mimoriadne nadčasový a dodnes aktuálny, čo je zrejmé z fotografií charakterizujúcich jeho umeleckú cestu. Dokumentujú to aj v katalógu zaznamenané odborné hodnotenia významných slovenských teoretikov a historikov výtvarného umenia Juraja Mojžiša a Ľudovíta Hlaváča. Slová uznania možno nájsť aj vo vyznaniach priateľov fotografov – Jana Tluku i Vlada Glossa, ktorí so Štubňom najmä v 90. rokoch 20. storočia intenzívne spolupracovali. Mozaiku života a tvorby tohto pozoruhodného človeka a umelca približujú aj príbehy jeho dvoch gymnaziálnych spolužiakov, ktorým sa spomienky dodnes živo v pamäti vybavujú. Ide o Helenu Krausovú, bývalú vedúcu odboru kultúry v Trenčíne a Ing. Karola Hella, pochádzajúceho z Trenčína. Spolu so Štubňovými citáciami, aforizmami a fotografiami, ktoré dotvárajú jeho komplexnú osobnosť, sme toto všetko zakomponovali do katalógu, v ktorom sme sa pokúsili zmapovať tvorivú životnú i umeleckú púť umelca, ktorý pôsobil a celý svoj život prežil v Trenčíne. Umelca, ktorý do sveta fotografie vniesol už pred dvadsiatimi rokmi novátorské, priam vizionárske cítenie a vytvoril dielo, dodnes moderné a aktuálne. Rada by som z tohto katalógu pár viet zacitovala: „Štubňa svoje myšlienky a vyznania často publikoval. Z nich vieme o jeho odhodlaní tvoriť a odvahe tvoriť nadčasovo, objavne a novátorsky aj napriek nepriaznivej spoločenskej atmosfére a dobe, ktorá nepriala jedincom vybočujúcim z radu.“ Štubňa – Gloss Fotografie Antona Štubňu aj dnes dýchajú nadčasovosťou a originálnym, láskavým pohľadom na svet nepotrebných, odhodených vecí, ktorým sa snažil vdýchnuť nový život zakomponovaný do umeleckej fotografie. Často našiel poéziu na miestach, kde by ju nikto iný nehľadal. Preto svoje rozprávanie zakončím jeho vyznaním o vlastnej tvorbe a živote: „Mám úprimný strach, že ľudská fantázia a predstavivosť degenerujú, preto svojimi snímkami asi viac ľudí rozčúlim, ako uspokojím. Chcel by som robiť fotografickú poéziu, ale neviem presne, čo to je. Myslím si však, že fotografickú poéziu možno robiť aj bez toho, aby ju bolo potrebné definovať.“ Anton Štubňa, 1965 PaedDr. Ela Porubänová Použitá literatúra: • J. Mojžiš: Pramene Antona Štubňu, Revue Fotografie, 1965, č. 4. • Ľ. Hlaváč: Štubňova rehabilitácia odhodeného, Výtvarný život, 1966, č. 4. • Anton Štubňa Fotografie – metamórfózy znaky, objekty, skladačka k výstave v Klube kultury v Uherském Hradišti, 1995. • Anton Štubňa: Koláže, fotografie, Katalóg k výstave v Galérii M. A. Bazovského, 1970, text Ľ. Hlaváč. Hlavným partnerom projektu je Fond na podporu umenia. Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
